Najkrajší medovník

Úspešní abylimpionici

Občianske združenie

Spišský klub sclerosis multiplex so sídlom v Levoči

organizuje v spolupráci

s Mestom Levoča

Mestom Levice

Tekovským múzeom v Leviciach

III. ročník výstavy výtvarných diel pacientov s diagnózou

sclerosis multiplex „HARMÓNIA DUŠE“

Putovná výstava v r. 2008 pokračuje vo výstavných priestoroch:

Výstavná sieň pri Základnej umeleckej škole v Levoči

26. mája – 6. júna 2008

„Tekovské múzeum“ v Leviciach

16. septembra – 2. novembra 2008

Všetky informácie nájdete aj na webovej stránke Spišského klubu SM: www.spisskyklubsm.estranky.sk

Výstava v Levoči – výtvarné diela musia byť dodané do 30. apríla 2008.

Výstava v Leviciach – výtvarné diela dodané do 1. augusta 2008.

Výtvarné diela budú prevzaté od vystavovateľov osobne a budeme veľmi radi ak sa skontaktujete s koordinátorkou projektu :

Slávka Faltinová

ul. Jána Francisciho č. 21

054 01 LEVOČA

Tel.: 053/4512602

Mobil: 0905 920140, 0918 930140

E – mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Kurátorka výstavy: Mgr. Anna Timková

Koordinátorka výstavy: Slávka Faltinová

Tešíme sa na Vás, že sa pridáte pretože vieme ako Vaša tvorby pomáha pri zdolávaní našej diagnózy.

 

Generálny sponzor:

Merck Serono

Slávka Faltinová

predsedníčka Spišského klubu SM so sídlom v Levoči

V priestoroch Matice slovenskej v Bratislave sa 6.februára 2008 uskutočnilo slávnostné odovzdávanie Cien predsedu Matice slovenskej určených pre zdravotne znevýhodnených občanov, ktorí úspešne reprezentovali Slovensko na 7.abilympiáde v Japonsku. Ide o súťaž pracovných schopností a zručností zdravotne postihnutých ľudí v mnohých súťažných kategóriách.

V prítomnosti pozvaných hostí a mladých ľudí z občianskych združení si ceny z rúk predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša prevzal, Martin Buzna z Trstenej na Orave v kategórii mládež a Helena Bottkova z Považskej Bystrice v kategórii dospelí. Martin Buzna sa na svetovom finále abilympiády v Japonsku umiestnil na štvrtom mieste v súťažnej kategórii fotografia a stal sa najúspešnejším stredoškolákom zo Slovenska. Fotografovanie je jeho budúcou profesiou a aktívne sa mu venuje už od detstva napriek zdravotnému postihnutiu spôsobeného detskou mozgovou obrnou. Helena Bottková získala bronzovú medailu v kategórii vyšívanie a stala sa najúspešnejšou účastníčkou slovenskej reprezentácie na svetovom finále Abilympiády v Japonsku. Bola zároveň jedinou Európankou, ktorá získala medailovú pozíciu. Ani sclerosis multiplex neprekazila jej dlhoročnú záľubu, ktorá prerástla v schopnosť konkurovať v tvorivosti a kreativite na medzinárodnom súťažnom fóre.

Slávnostné odovzdávanie cien sprevádzalo premietanie krátkeho filmu o abilympiáde, hudobný doprovod matičného spevokolu Bystričan a minikoncert finalistu Petra Bažíka z Oravy. Ku gratulácii oceneným sa pripojil poslanec NR SR Rafael Rataj, tajomník Zväzu telesne postihnutej mládeže Aurel Bitter a koordinátorka abilympiády pre Slovensko Zuzana Recsková.

Odovzdávaním ocenení vyjadruje Matica slovenská úctu a obdiv občanov, ktorí napriek zdravotným postihom dosahujú úspechy medzinárodných rozmerov a sú príkladom pracovitosti, vytrvalosti a vzťahu k svojej vlasti.

Vajce ako symbol Veľkej noci.

Vajcia sú ľahko stráviteľné (bielok náš organizmus strávi na 96 percent a žĺtok dokonca na 100 percent), a preto ich môžeme konzumovať aj ako diétne jedlo.

Najcennejšou zložkou vajca je lecitín, ktorý vyživuje nervové bunky. Vaječný žĺtok obsahuje železo a mnoho vitamínov, najmä vitamín A a D.

Na druhej strane proti vajciam svedčí to, že môžu obsahovať baktérie salmonely. Táto nákaza sa však týka jedného vajca z milióna. Môžeme sa jej vyhnúť tým, že vajcia či jedlá z nich tepelne upravíme. Pripravujú sa z nich tradičné veľkonočné jedlá a koláče. Takže si môžete niečo vybrať a vyskúšať.

Veľkonočná vaječná hrudka

V 1 litri mlieka rozhabarkujeme 10 vajec, pridáme soľ, mleté čierne korenie, trochu vegety a nasekanú pažítku. Za stáleho miešania varíme, pokiaľ sa zmes nezrazí a voda sa neoddelí. Precedíme cez čistú gázu. Nalejeme do mištičiek alebo do formy na srnčí chrbát a necháme vychladnúť. Pokiaľ chceme mať hrudku, necháme zmes vychladnúť v gáze. Ozdobíme chrenovou šľahačkou.

Veľkonočná baba

Podáva sa na Bielu sobotu

Veľký sendvič nakrájame na kúsky, ktoré namočíme v mlieku. Vyžmýkame a primiešame 10 žĺtkov, soľ, mleté čierne korenie, pokrájané sušené huby, dobre prerastanú oravskú slaninu (200-250g), ktorú sme pred tým osmažili, zelený petržlen a pažítku. Opatrne vmiešame sneh z bielok. Ak je hmota príliš riedka, zahustíme strúhankou alebo krupicou. Nalejeme na vymastený plech vysypaný strúhankou. Pečieme v rúre vyše hodiny.

Vínové šodó

V bielom víne (1/4 litra) dobre rozmiešame 80g práškového cukru, 3 žĺtky a šťavu z pol citróna. Za stáleho miešania varíme vo vodnom kúpeli do zhustnutia. Podávame horúce v šálkach na čaj.

Žĺtkové tyčinky

Cesto: 310g maslo, 310g práškový cukor, 310g.vlašské orechy, 75g.hladká múka, 75g. hrubá múka, 1 vanilkový cukor, 1 kávová lyžička nastrúhanej citrónovej kôry, 7 bielok.

Poleva: 7 žĺtok, 280g práškový cukor, 1 polievková lyžica rumu. /nemusí byť/

Postup: Maslo vyšľaháme s polovicou cukru, pridáme vanilkový cukor, citrónovú kôru a orechy. Vyšľaháme bielka a vmiešame doň druhú polovicu cukru. Pridáme postupne maslovú zmes a múku. Cesto vylejeme na plech vyložený papierom a upečieme. Žĺtky s cukrom a rumom miešame asi 30sekúnd /nešľaháme/ a na ešte horúci upečený koláč rovnomerne natrieme a necháme vychladnúť.

Dobrá rada: Na krájanie použijeme nôž namočený v horúcej vode.

Zvyky na Veľkú noc v rôznych štátoch Európy

Veselá Veľká noc

Na Slovensku sa Veľká noc začína jarným upratovaním a skrášľovaním domácnosti rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok. Vo Veľkonočný pondelok sa otvára priestor na veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené s koledami.

Obyčajne sa dievčatá polievajú vodou alebo sa hádžu do potokov. Sleduje sa tým jediný cieľ, odovzdať životodarnú fyzickú a duševnú silu vody milovanej osobe – dievčaťu.

Veselé Velikonoce

V Českej republike je prastarou tradíciou hodovanie a ručne vyrobené korbáčiky z vŕbového prútia. Ráno na Veľký pondelok muži a chlapci chodievajú k svojim známym a šibú nimi ženy a dievčatá.

Je to skôr symbol záujmu mužov o ženy. Vyšibané ženy a dievčatá dávajú šibačom vymaľované vajíčka ako symbol vďaky a odpustenia. Podľa starých povier dievčatá na veľkú noc sú vyšibané preto, aby boli zdravé a zachovali si plodnosť. Ženy môžu zasa poobede na odplatu za šibanie polievať chlapcov vedrami studenej vody.

Frohe Ostern

V Rakúsku sa hrá hra s vajíčkami. Tu sa snažia súperi jeden druhému vajíčko rozbiť. V rámci Veľkej noci sa koná festival. Ľudia pečú praclíky v tvare venčekov.

Wesolych swiat

V Poľsku je Veľkonočným symbolom tzv. Požehnaný košík. Na Veľkonočnú nedeľu ľudia pripravia košíky, do nich vložia kraslice, chlieb, soľ, koláč, biele klobásy a nechajú ho v kostole požehnať. Všetko čo je obsiahnuté v košíku má svoj význam. Vajíčka znamenajú že Kristus vstal z mŕtvych, chlieb a soľ sú pre dobré zdravie a bohatý život a klobásky majú symbolizovať nástup jari ako žiadosť o dostatok jedla.

Happy Easter

Vajíčka patria neodmysliteľne k týmto sviatkom aj vo Veľkej Británii. V britských rodinách sa počas sviatkov usporadúvajú „hony na vajíčka“. Deti po celom byte hľadajú ukryté čokoládové vajíčka. Kto ich nájde , ten má aj právo ich zjesť.

Britskou tradíciou sú aj veľkonočné sprievody, tradičná súťaž pivovarských záprahov a púšťanie drakov.

Už ani neviem kedy a z ktorého časopisu som si vystrihol tento príbeh. Je zaujímavý nielen svojim obsahom, ale aj svojim posolstvom. Nuž teda:

Jeden muž sa rozprával s bohom o nebi a pekle. Boh povedal mužovi: „Poď, ukážem ti peklo“. Vošli do miestnosti, kde okolo veľkého hrnca s jedlom sedela skupina ľudí. Každý z nich bol hladný a zúfalý. Každý z nich držal v rule lyžicu, ktorou dočiahol až do hrnca, ale keďže rúčka na lyžici bola oveľa dlhšia ako ich vlastná ruka, nemohli si ňou zaniesť jedlo do úst. Ich utrpenie bolo neopísateľné. „Poď, teraz ti ukážem nebo“, povedal Boh.

Vošli do ďalšej miestnosti, podobnej tej prvej – hrniec s jedlom, skupina ľudí, tie isté lyžice s dlhými rúčkami. Ale každý vyzeral šťastný a sýty. „Nechápem“ , povedal muž. „Prečo sú šťastní, keď tí v prvej miestnosti sa cítili mizerne a všetko je pritom navlas rovnaké?“. Boh sa usmial. „Ach, je to tak jednoduché,“ povedal. „Tí v druhej miestnosti sa naučili jeden druhého kŕmiť a tým si navzájom pomáhať.“

Videnie života nemusí a zrejme ani nie je dvojfarebné: biele alebo čierne, peklo alebo raj. Je tu veľa odtieňov rôznych farieb, každá z nich môže mať v sebe raj. Tak isto aj my sme mladí i starí, máme síce našu kamarátku „Rosku“, ale jeden má benignejší, druhý zas malignejší priebeh.

Naša kamarátka nás neustále učí niečo nové, naučila nás, že v jednote je sila. Naučila nás, že sa stretávame v kluboch, kluby sa stretávajú nielen medzi sebou, ale majú aj svoj strešný orgán – Slovenský zväz SM. Niektoré kluby, najmä s mladšími členmi majú právnu subjektivitu a sú relatívne samostatní. Relatívne preto, lebo v určitom okruhu problémov zväz jednoducho potrebujú.

V našom, považskobystrickom klube, sme všetko starší, prešedivelí alebo už úplne šediví. Viac ako 15 rokov sa snažíme učiť sa navzájom, ako sa najesť s tou dlhou lyžicou. Verte nám, zatiaľ to funguje. Nie sme však natoľko ohybní, aby sme si zvykli na novoty ako sú počítače, na nutnosť sledovania právnych či hospodárskych predpisov. Nie sme ani natoľko fyzicky zdatní, aby sme držali krok s našimi mladšími druhmi. Skôr nás zaujíma, ako si udržať bývalé schopnosti, či „zručnosti“:

  • sám sa obliecť
  • sám sa umyť
  • sám sa najesť
  • sám sa pohybovať
  • sám udržať telesnú hygienu /kúpanie, sfinktery/

Tí „mladí“ však na to prídu sami. Ako som spomenul, kamarátka „Roska“ je len jedna. Zahrá si snami niekedy „vabank“ a zrazu vekom mladý sa ocitne v kategórii nás šedivých. Porucha hybnosti nás naraz odkáže do kúta, odprace nás z cesty tým agilnejším, priebojnejším, tým, čo hľadia vpred a len pred seba. Tým druhým ostáva predovšetkým starosť o svoje duševné zdravie, aby nepodľahli pre chorých nežičlivej dobe. A ako charakterizujeme duševne zdravého esemkára?

  1. Majú k sebe dobrý postoj – nenechávajú sa premôcť vlastnými emóciami ako je strach, hnev, žiarlivosť, pocity viny alebo starosti. Nepodceňujú ale ani nepreceňujú svoje sily, dokážu sa povzniesť nad životné neúspechy, majú tolerantný postoj tak k sebe ako aj k iným, dokážu sa aj zasmiať, dokážu prijať svoje nedostatky. Majú primeranú sebaúctu, cítia sa schopní vysporiadať sa s väčšinou situácií. Dokážu sa tešiť z jednoduchých každodenných vecí.
  2. Cítia sa dobre medzi ľuďmi – dokážu prejavovať lásku a brať do úvahy záujmy druhých, majú trvalé a uspokojivé osobné vzťahy. Majú radi druhých a dôverujú im. Rešpektujú rozdiely medzi ľuďmi, nevyužívajú druhých, ale zároveň nedovolia, aby ich druhí zneužívali. Cítia, že sú súčasťou skupiny, cítia zodpovednosť k druhým ľudským bytostiam.
  3. Sú schopní zvládať požiadavky života - pri objavení sa problémov hneď niečo podnikajú na ich zvládnutie, akceptujú svoju zodpovednosť. Kde je to len trochu možné, upravujú svoje prostredie, kde to nie je možné –prispôsobia sa. Plánujú vopred a neobávajú sa budúcnosti. Vítajú nové skúsenosti a myšlienky, využívajú svoje schopnosti, pritom si stavajú realistické ciele. Sú schopní sami urobiť vlastné rozhodnutia. Sú spokojní, že všetko, čo robia, robia s plným nasadením.

Odolnosť voči novodobému stresu, rýchlo sa meniacim podmienkam života a bytia a tiež z toho rezultujúceho zhoršenie nášho ochorenia nazývame tiež nezdolnosť. Nezdolných ľudí môžeme charakterizovať takto:

  1. Sú silne zaujatí prácou, rodinou a priateľmi, náboženskými, politickými alebo altruistickými/nesebeckými, zameranými na druhých/ aktivitami.
  2. Zmenu vnímajú ako výzvu – novú šancu, ktorú môžu využiť a tak rozšíriť možnosti uplatnenia vlastných schopností.
  3. Prežívajú pocit osobnej kontroly nad svojim životom - ktorý im poskytuje namiesto bezmocnosti v stresujúcej situácii prežívať schopnosť vyrovnať sa s ňou.

Ak má človek prežiť svoju životnú dráhu v duševnom zdraví, neostáva mu nič iné, len prijať to že nič netrvá večne.

Nemám nič proti tomu, aby sa vytvárali nové kluby. Myslím, že by to mal byť na občianskom princípe, združenie trpiacich na rovnaké ochorenie. Nie však klub pre dvadsať, tridsať..... či koľko ročných. V minulosti sa razilo heslo: „Mládí vpřed!“ , to má však iný rozmer, iný cieľ. Som za vznik platformy mladých esemkárov, ktorá by bola organicky včlenená do SZSM. Mladí a schopní jedinci, ktorí by boli členmi svojich materských klubov, by mali vyvíjať činnosť v prospech zväzu ako celku. Nemali by sme sa správať voči sebe macošsky len preto, lebo vekom sme si nie rovní, lebo tí „starší“ nám nerozumejú, nedržia s nami krok... My starí / nad 45 rokov / vám nezávidíme ani interferóny či inú novodobú liečbu SM. Naopak, založili sme kluby a zväz tak, aby ho mohli využívať aj ďalšie generácie polysklerotikov. My sme prešli tŕnitou cestou a nezávidíme vám vašu cestu. Dúfame však, že sme vám pomohli v identifikácii seba samých a ukázali cestu, ktorou sa dá ísť, ukázali však aj to, čo nie je cestou vpred, cesty ktorými sa nedá a nemôže ísť.

Milí priatelia, dovolil som si napísať článok, ktorý mnohých osloví v dobrom i v zlom. Je tu však nový fenomén, ktorý som doteraz nezažil a dúfam, že budem od tohto ochránený. Bitie sa v prsia - kto je „echtovnejší“ esemkár, ja mladý alebo ty starý. Rád by som rozpútal diskusiu na túto tému na stránkach časopisu „Nádej“, pretože my „starí“ nemáme počítače ani internet / z našich invalidných dôchodkov alebo penzií na to jednoducho nemáme/.

S úctivým pozdravom a prianím všetkého najlepšieho

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.