Rada by som Vás poinformovala o jednom mieste, ktorý som nazvala Rajom. Vozíčkarskym rajom, ktorý by som dopriala každému z nás zažiť.

Ostrov Tenerife, letovisko Los Cristianos, apartmánhotel Mar y Sol.

Cestovanie

Z Bratislavy sme sa špeciálnym taxíkom upraveným pre prepravu vozíčkarov odviezli na letisko Schwechat pri Viedni. Podľa Nariadenia EP a Rady EÚ o právach zdrav. postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, naše cestovanie lietadlom malo byť hračkou a ono to naozaj funguje. Pri stánku s označením „vozíčkara“ sme sa ohlásili, pomocou asistenčnej služby sme absolvovali všetky nutné kontroly, z našich vozíkov nás preložili na špeciálne upravený vozík, ktorým nás dopravili až k našim sedadlám v lietadle. V Madride, kde sme museli prestúpiť, nás preložili na lietadlo na Tenerife. Počas celej cesty sme nemali najmenší problém s ničím. Na letisku Reina Sofia nás už čakalo objednané auto, opäť len upravené aj na prevoz imobilných, ktoré nás odviezlo k hotelu. Samozrejme, že všetko platilo aj na ceste späť.

Pobyt

TenerifeKeďže sme na Tenerife dorazili v noci, veľa sme pri príchode do hotela nevideli. Nočný recepčný nás milo privítal, vybavili sme potrebné formality a ubytovali sme sa. Otvoril sa nám príjemný apartmán s dvomi účelne zariadenými izbami, priestrannou kúpeľňou, kde by sa s vozíkom dalo aj tancovať, a veľkým balkónom, na ktorý sme si sadli hneď po zložení sa. Bol z neho nádherný výhľad na mesto. Ticho sme tam sedeli a kochali sa nočnou krásou. Naša dovolenka sa mohla začať.

Veľa sme si nepospali a vstávali sme na raňajky. Jedáleň nás vítala vôňami dobrôt a my sme nevedeli kam siahnuť skôr. Našli sme tam všetko, čo si len človek môže zmyslieť. Rozvoniavala káva, ktorej sme tiež neodolali a džúsy z rôznych ovocí. Výhodou raňajok bolo, že ich podávali od 800 do 1100 hod , takže sme ich mohli vychutnávať a nebolo treba sa nikam ponáhľať. Z raňajok sme sa vybrali do mesta, aby sme vedeli a videli, že kam sme prišli. Upravené a udržiavané čisté ulice lemovali palmy, kaktusy, čínske ruže a iné tropické kvety a rastliny. Pri pobreží boli rôzne malé obchodíky so šatami, plážovými potrebami, suvenírmi. Na každom kroku malá reštaurácia či kaviarnička. Všade sme sa dostali našimi vozíkmi. Bez preskakovania prahov a obrubníkov! Unavení z vyčerpávajúcej prieskumnej cesty sme sa vrátili do hotela a dopriali sme si poriadny oddych. Ani sme si neuvedomili a bolo sedem hodín, teda 1900 hod, čas večere. Čakal nás ten istý pohľad ako ráno, len s tým rozdielom, že teraz bolo na misách a pri pultoch teplé, varené jedlo. Každý druhý večer bol venovaný inej kuchyni, napr.: talianskej, francúzskej, nórskej a švédskej, španielskej a tenerifskej a pod.

Kultúrna referentka Nene pripravila pre hostí na každý večer iný program. Show s papagájmi, hadmi, karaoke, bingo, jeden večer bol venovaný africkým tancom, jeden Flamencu. Vždy bolo niečo a bolo len na rozhodnutí každého z nás, či sa toho večera zúčastnil.

Na „dvore“ hotela boli tri bazény, 2 so studenou a 1 s teplou vodou. Samozrejme, že pri každom bolo rameno na vkladanie vozíčkarov do bazéna. Musím spomenúť aj každodenné cvičenie v bazéne, podotýkam bezplatné, zúčastnil sa ho, kto o to prejavil záujem. Mohli sme navštevovať aj kurz španielčiny, kurz potápania, bola možnosť využiť ponuku na rehabilitáciu. Pre ležiacich bolo možné prenajať polohovaciu posteľ, kto potreboval pichnúť injekciu, zašiel za zdravotníckym personálom, hotel je vybavený aj dialyzačným prístrojom.

Počas nášho pobytu sme absolvovali niekoľko výletov po ostrove, na ktoré nás vozili špeciálne upravenými autobusmi. To znamená, že mali zdvíhaciu plošinu, ktorou vozíčkar „nastúpil“. Možno, že raz sa aj na Slovensku dožijeme toho, že budú také autobusy brázdiť naše cesty. Pozreli sme si LORO Parque – ZOO pre papagáje, kde boli aj vystúpenia tuleňov, delfínov, kosatiek a samozrejme aj papagájov, boli sme v MONKEY parku, kde bola pre nás nezabudnuteľným zážitkom možnosť prechádzať z klietky do klietky a byť priamo medzi zvieratami – opicami, korytnačkami, leguánmi a pod. Vyviezli sme sa aj k sopke El Teide, ktorá je vysoká 3 718 m.

TenerifeV Los Cristianos sme našli aj vozíčkarskú pláž, to znamená, že časť bola vyložená „palubovkou“, takže sme sa dostali až k moru. A nesmiem zabudnúť na plážové toalety, fungujúce na Eurokľúč ( o ňom sme písali v Nádeji č. 4/2008) a čisté.

Takto prešiel deň za dňom, večer za večerom a nadišiel čas zbaliť kufre. Rozlúčili sme sa aj s našimi novými kamarátmi, SM-kármi, z Rakúska, s ktorými sme viedli mnohé rozhovory nielen o situácii SM-károv a postihnutých.

V noci sme prišli a v noci sme aj odchádzali. Nočný recepčný sa s nami milo rozlúčil, auto nás odviezlo na letisko, asistenčná služba nás naložila na lietadlo a naša úžasná dovolenka skončila.

Na záver sa mi žiada napísať ešte niečo. Ubytovanie a strava nás vyšla presne toľko ako tieto isté služby v jednom hoteli v jednom meste u nás na Slovensku, kam chodíme už niekoľko rokov na rekondičné pobyty a je jeden z najvhodnejších pre vozíčkarov.

Úplne na záver už len jedno veľké ĎAKUJEM Editke, ktorá ma upozornila na tento hotel, kde môžeme mať pocit rovnocennosti so zdravými a ktorý na ostrove Tenerife v roku 1990 postavil jeden nemecký manželský pár. Bohužiaľ manželka, ktorá bola SM-kárka si pobytu v tomto zariadení už nemohla veľmi užiť, lebo v roku 1991 zomrela. Chcem sa ešte poďakovať Boženke, ktorá si trúfla so mnou ísť a bez jej pomoci by som túto cestu nezvládla.

Katarína Pisečná

Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.