O alkohole a alkoholických nápojoch sa už veľa popísalo. Dokonca Svetová zdravotnícka organizácia (SZO, anglicky WHO) vypracovala štúdiu, ktorá hovorí o prípustnom množstve alkoholu požitom zdravým človekom za deň, ktoré neatakuje zdravie človeka. Nuž, povedzme si o ňom viac:

Etylalkohol (etanol, alkohol, lieh, špiritus) je látka od nepamäti známa a obľúbená pre svoje psychotropné účinky. Obsah tejto čírej tekutiny kolíše podľa druhu alkoholického nápoja – pivo obsahuje 2,8 až 4,7 %, víno okolo 12%, destiláty najčastejšie 30 – 40 %.

Alkohol vzniká fermentáciou cukru kvasinkami. Kvasinky sa „kŕmia“ cukrom a jeho metabolizáciou vzniká pre ne ako odpadový produkt etanol. Pre človeka je to hlavný alebo cieľový produkt. Toto funguje iba do koncentrácie 14–16 %, keď sa kvasinky stávajú prvou obeťou alkoholu, pretože ich alkohol zabíja. Ak chceme získať nápoje (roztoky) s vyšším percentom alkoholu, musíme ich skoncentrovať destiláciou. Destilácia ethylalkoholu sa deje približne pri 78,4°C. Pri destilácii kvasných produktov sa oddeľujú aj iné alkoholy, ako metanol a niektoré vyššie alkoholy, ktorým hovoríme pribudlina alebo ľudovo aj „výskoček“.

Čo sa však deje, keď požijeme alkoholický nápoj? Približne 20 percent vypitého alkoholu sa začína vstrebávať už v žalúdku a zároveň je príčinou, prečo sa človek dostane tak rýchlo po vypití alkoholu „do nálady“.

Rýchlosť vstrebávania alkoholu do krvi ovplyvňuje teplota nápoja, koncentrácia cukrov a oxidu uhličitého (teplé šampanské sa vstrebáva rýchlejšie než menej sladké vychladené víno bez bubliniek). Veľkú úlohu zohráva koncentrácia alkoholu v danom nápoji a náplň žalúdka. Tá vstrebávanie alkoholu znižuje, pretože zmenšuje kontaktnú plochu, na ktorej sa môže vstrebávať.

Rýchlosť vstrebávania alkoholu je vyššia než rýchlosť vylučovania. Obličky vylúčia 1–3 % alkoholu, pľúca 7%, 5% sa vylúči v nezmenenej forme a zostávajúcu časť „spracuje“ pečeň. Po jednorazovom užití je vzostup krivky hladiny alkoholu v krvi približne lineárny. Pri opakovanom pití závisí tvar krivky nielen od koncentrácie nápoja, ale aj od frekvencie konzumácie jednotlivých dávok. Po skončení pitia sa hladina alkoholu v krvi ešte nejaký čas zvyšuje. Najvyššia hladina alkoholu v krvi je asi 80 minút po jeho vypití.

Jednoznačný prím v chemickej transformácii alkoholu hrá pečeň. Pečeňové bunky majú tri odlišné enzymatické cesty na spracovanie alkoholu:

  • MEOS (mikrozomálny etanol oxidujúci systém) oxiduje 2/3 – 3/4 prijatého alkoholu. Jeho význam narastá pri dlhodobom popíjaní väčšieho množstva alkoholu. V takomto prípade MEOS dokáže zvýšiť svoju aktivitu až trikrát. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo často popíjajúci jednotlivci „znesú veľa“. Dôležitá je však aj adaptácia nervovej sústavy na alkohol.
  • ADH (alkoholdehydrogenáza) - tento cytoplazmatický enzým má v metabolizme alkoholu zásadnú úlohu. Pri prvom stupni oxidácie alkoholu enzýmom ADH, vznikne škodlivý acetaldehyd, látka zodpovedná za nevoľnosť a zvracanie. V druhom kroku opäť oxidáciou vzniká neškodný acetát, ktorý dokáže náš organizmus použiť ako zdroj energie. Vďačíme za to enzýmu acetaldehyddehydrogenáze (AlDH).

U Japoncov i iných Aziatov je hladina AlDH prirodzene nízka, a preto sa o nich hovorí, že „veľa neznesú“, preto je aj percento závislých ľudí od alkoholu v Japonsku omnoho nižšie ako v iných krajinách. Tiež ženy a muži po štyridsiatke majú aktivitu tohto enzýmu veľmi nízku.

Rozdielnu koncentráciu etanolu (v ‰) v krvi u muža a ženy po požití alkoholu ukazuje aj nasledujúca tabuľka (pivo uvažujeme s koncentráciou alkoholu 4,7%). Tieto čísla sú len orientačné, lebo nezachytávajú individualitu jednotlivca:

Koncentrácia alkoholu

WHO stanovila hornú hranicu dávky 100% alkoholu za 24 hodín pre zdravého človeka Kaukazskej rasy, ktorý by mal byť „neškodný“. Vzhľadom k tomu, že ženy majú polovičnú enzymatickú výbavu na detoxikáciu alkoholu, je jeho množstvo oproti mužom polovičné. Pre muža je to 40g a pre ženu 20g 100% alkoholu za deň. Ak teda hovoríme o objeme, tak je to v prepočte pre muža 1 dl 40% liehoviny, alebo 4 dl vína, či 2-2,5 l piva, u žien je to polovica.

Miešať alkohol sa nevyplatí! Ak viete, že vás poháriky alkoholu "neminú", dávajte si pozor na to, s akým nealkoholickým nápojom ich budete piť. Platí to hlavne pre tých, ktorí práve chudnú a budú chcieť alkohol zapiť diétnym nápojom. Nie je to práve najchytrejší ťah. Štúdia publikovaná v časopise Alcoholism: Clinical & Experimental Research zistila, že alkohol v kombinácii s nápojom, ktorý má minimálny počet kalórií, významne zvyšuje hladinu intoxikácie oproti ostatným nápojom, ktoré nie sú diétne. Inými slovami, budete sa cítiť opitejší, než by ste čakali po popíjaní rovnakého počtu pohárikov spolu s nediétnymi nápojmi. Výsledky štúdie ukázali, že tí, ktorí spolu s alkoholom konzumovali diétne nápoje, mali vyššiu hladinu alkoholu v dychu, aj keď obe skupiny vypili rovnaké množstvo vodky. Cukor spomaľuje vstrebávanie alkoholu do krvného riečišťa. Pozor však na umelé sladidlá, ktoré nemajú rovnaký účinok. (Problém pri cestnej kontrole – hladina alkoholu v dychu nemusí korešpondovať s hladinou alkoholu v krvi.)

V prvom rade pite alkohol s mierou. Napriek tomu, že samotný alkohol obsahuje množstvo kalórií, určite nevynechávajte večeru. Samotné pitie alkoholu nie je najzdravšie a jeho účinky stlmíte aspoň bohatou mastnou večerou a sladkým nápojom.

Mnohí pijú alkohol, aby našli úľavu od stresu a aby si zlepšili náladu. Podľa nových výskumov nie je nič horšie, ako keď niekto bojuje proti stresu pohárikom v ruke. Alkoholom si totiž stres ešte viac prehĺbite a zhoršíte náladu. Alkohol znižuje hladinu troch hormónov v mozgu, ktoré sú potrebné k zvládnutiu stresu, čo je príčinou zníženej schopnosti zvládať stres a úzkosť.

Prvé dva hormóny pomáhajú odvrátiť stavy úzkosti. Konzumácia alkoholu znižuje hladinu serotonínu a GABA-y, ktoré pomáhajú ovládať úzkosť. Dopamín – navodzuje zas pocit radosti. Z toho vyplýva, že alkohol môže nielen prekážať snahe riešiť úzkosť, ale môže i zhoršovať náladu tým, že zvyšuje riziko výskytu depresívnych symptómov.

Zistilo sa tiež, že vysoký príjem alkoholu oslabuje schopnosť hypothalamu znižovať hlavný hormón aktivujúci stres - kortikotropný hormón (CRH - corticotropin releasing hormone). U ľudí sa zistila priama súvislosť medzi nízkou hladinou CRH a symptómami depresie, napr. väčší úbytok CRH po pôrode spôsobuje vyššie riziko depresie mamičiek.

Nehľadajte úľavu od stresu v alkohole! Poháriky alkoholu prispievajú k dlhodobej úzkosti a depresii. Navyše podkopávajú schopnosť tela reagovať na stres.

Pivo a víno sú trocha z iného „súdka“ - babky korenárky by povedali, že oba nápoje sú liečivé. Oba okrem alkoholu obsahujú (oproti destilátom) pre ľudí množstvo užitočných látok. Ich účinky majú vlastnosti podľa toho, akú rastlinu (liečivku) sme použili a majú aj „pridanú hodnotu“ vyprodukovanú kvasinkami. Víno je čistý mušt získaný lisovaním hrozna, ktorý je konzervovaný kvasením, pivo sa zas varí zo sladu (najčastejšie jačmenného) s pridaním chmeľu, ktorý obsahuje alkaloidy humulín a lupulín. Následne pivné kvasinky dokončia svoje dielo. Oba nápoje obsahujú najmä polyvitamíny zo skupiny B komplexu, minerály, enzýmy, flavonobionidy, antioxidanty….

Najstaršie historické dôkazy o existencii piva pochádzajú spred viac ako 5 tisíc rokov. Za objaviteľov piva („kaš“) sú považovaní Sumeri. Pri jeho príprave používali slad, ale nepoznali chmeľ, takže horkastú chuť mu dodávali chlebom opraženým v popole. Zmienku o pive nájdeme už v starodávnom Epose o Gilgamešovi. Verejné výčapy piva sú doložené v Chammurapiho zákonníku z druhého tisícročia pred n. l. Sú v ňom uvedené aj tresty výčapníkom za nedočapované poháre a iné okrádanie – jednoducho ich hodili do vody. Vzhľadom na to, že v tej dobe vedel plávať iba málokto, išlo o nepríjemný trest. Egypťania vynašli červené pivo (farbené plodmi mandragory).

Éra antiky neznamenala pre rozvoj piva priaznivé obdobie. Víno a medovina vyhrávali na celej čiare. Jedinú výnimku tvorili starí Germáni, ktorí varili pivo a do medoviny pridávali chmeľ. Vikingovia sú vynálezcami tzv. vymrazovania piva. Tí zistili, že v pive najprv zamrzne voda v podobe kryštálikov a alkohol nie, čo spôsobí vyššiu koncentráciu alkoholu v tekutom zostatku.

Pred viac ako 150 rokmi profesor Karel Napoleon Balling z pražskej polytechniky ako prvý prišiel so systémom merania hustoty piva. Čísla uvádzané v stupňoch, nehovoria koľko má desiatka, či dvanástka obsahu alkoholu, ale koľko sušiny sa zo sladu pridá do roztoku, ktorý sa varí s chmeľom a potom sa necháva zakvasiť. U ležiakoch platí, že by mali byť minimálne jedenásť stupňové. U menej známych „pív“ by sme dokonca darmo hľadali chuť sladu, pretože ho tam pivovary vôbec nedávajú. Rozšírila sa totiž moderná metóda, ktorá sa označuje ako HBG a vtedy pivo vzniká riedením pivného roztoku vodou. To už snáď nie je ani pivo!

Pivný štamgast vie, že keď pivo silno pení, bolo nesprávne chladené, neodborne skladované alebo sú znečistené či príliš zohýbané rúrky. Naša norma hovorí, že pivo by malo mať po načapovaní aspoň trojcentimetrovú penu, ktorá by nemala úplne zmiznúť počas piatich minút. Správna pena neslúži ako ozdoba, ale chráni pivo pred kontaktom so vzduchom, ktorý spôsobuje rýchlu stratu chuti.

Keď hovoríme o víne, na prvom mieste máme na mysli skvasený hroznový mušt. Pritom prvé zachované správy o víne hovoria, že bolo z datlí, bolo to teda ovocné víno. Vinič hroznorodý pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. Na našom území sa traduje, že najsevernejšia bola vojenská posádka Rimanov, stála na mieste dnešného Trenčína (Laugaritio). Máme dochované, že Rimania mali letný tábor aj v púchovskej doline. S rímskymi légiami do Európy tiahli aj remeselníci, obchodníci či poľnohospodári, a tí sa starali o dobro vojsk. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2.500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3.200 rokmi pred n.l.. Starí Egypťania pestovali vinič,vieme i o lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

Starí Rimania i Gréci mali svojich bohov vína a vinárstva či zberu úrody. V rímskej mytológii je to Bacchus, jeho manželka bohyňa Libera pomáhala poľnohospodárom. V gréckej sa boh vína volal Dionysus či Bakkhos. Bacchus naučil ľudí pestovať hrozno a vyrábať víno. Slávnosti (orgie) na počesť boha Baccha sa prvý raz konali okolo roku 200 pred. n.l. a tieto slávnosti sa nazývali Bacchanálie. Boli sprevádzané bujarou zábavou, intoxikáciou alkoholom, bezzubými orgiami, rituálnymi tancami, ale i divadelnými predstaveniami. Najskôr boli obmedzené len na ženy, neskôr sa ich začali zúčastňovať i muži. Oslavovali sa medzi 16. a 17. marcom každého roka v háji Simile, neďaleko hory Aventine. Pre nemravnosť a spoločenské škandály sa Bacchanáliami zaoberal Senát v roku 186 a zakázal ich. Napriek tomu oslavy pokračovali ďalej a do iných kultúr prešli pod iným názvom,napr. u nás sú to fašiangy (masopust).

V stredoveku sa vinič pestoval najmä v južných krajinách Európy, hodne sa jeho pestovaniu venovali mníšske rády. Sv. Hildegarda von Bingen (1098 – 1179), bola abatiša a vizionárka, lekárka a botanička, spisovateľka a zakladateľka nemeckej filozofie Frauenmystika, tiež hudobná skladateľka a zakladateľka nemeckej entomológie. Venovala liečeniu chorých a hovorila, že „blahoslavená krajina, kde sa rodí vinič“. Mnohým liečebným postupom môžeme ďakovať práve vínu a sv. Hildegarde. Vo Švajčiarsku pracuje skupina nadšencov, ktorí skúmajú jej spisy a na základe ich bádania sa vyrába viac ako 40 elixírov.

Výroba vína je i dnes veľkou alchýmiou. Nateraz poznáme viac ako 2000 druhov hroznového vína. My, bežní spotrebitelia, ho delíme na biele a červené, ostatnú dobu je moderné i ružové víno. Ďalej ich delíme na suché, polosuché a sladké. Okrem klasických vín sudových poznáme i fľaškované. Rozdiel je v tom, že sudové víno je živé a fľaškované je umŕtvené siričitanom – čo spôsobuje mnohým ľuďom bolesti hlavy. Onehdy sa mníchom v oblasti Champagne víno pokazilo, znova vykyslo. A bolo na svete šampanské. Umŕtvenie vína bolo dosiahnuté pridaním vínneho destilátu, teda vzniklo tzv. alkoholizované víno. K alkoholizovaným vínam – dezertným, či šery - radíme portské víno či madeiru. Tieto však majú vysoký obsah alkoholu a nehodia sa na „bežné“ zapíjanie jedál. Ale to už je téma na iný článok.

Pitie alkoholických nápojov je súčasťou kultúry národa. Tieto nápoje by mali byť na úžitok a nie na skazu človeka. Často sa stane popíjanie zvykom nielen pri sviatočných príležitostiach, ale dennou potrebou. Vtedy alkohol človeka opantá a zruinuje jeho osobnosť, neskôr zruinuje i telo.

Po fyzickej záťaži sa odporúča doplniť tekutiny pivom. Je výhodnejšie ako čistá voda, ktorá síce osvieži, ale môže sa veľmi rýchlo z tela vypudiť potením a močom, čo núti piť viac a viac vody. Vzniká nedostatok sodíka (hyponatrémia) a v extrémnom prípade môže toto aj poškodiť zdravie až zaviniť smrť. V teplom počasí strácame tekutiny potením. Osvieži nás pitie tzv. obráteného vínneho striku – teda l dl vína a 2 cl šumivej minerálnej vody. Samozrejme, oba tieto nápoje je vhodné piť primerane schladené. Pri tom si treba uvedomiť, že tekutiny sa z tráviaceho traktu vstrebávajú až vtedy, keď sa ohrejú na telesnú teplotu. Preto neradi vidíme vysoko chladené nápoje. Skôr pokazia ako napravia.

Osobne odporúčam po ťažšom jedle vypiť pohár kvalitného piva a vína. Pomáha to pri trávení a dodáva jedlu sviatočnejšiu atmosféru. Akosi sme zabudli stolovať. Nahádžeme do seba v rýchlosti čokoľvek, ani nevieme ako to chutí a utekáme… lebo na nič nemáme čas. Majme sa aspoň trocha radi a doprajme si pri jedle kľud, príjemnú atmosféru. A nech nám to padne na úžitok.

Rád skončím toto pojednanie dvoma citátmi. Prvým je japonské príslovie:

Pri prvom pohári človek pije víno, pri druhom pohári víno pije víno a pri treťom pohári pije víno človeka.

Druhý citát je z knihy Malý princ od A. Exupéryho:

„Prečo piješ?“ pýtal sa ho Malý princ.
„Aby som zabudol,“ odpovedal pijan.
„Aby si zabudol? A na čo?“ vyzvedal Malý princ, lebo ho už ľutoval.
„Aby som zabudol, že sa hanbím,“ priznal pijan a ovesil hlavu.
„Za čo sa hanbíš?“ vypytoval sa Malý princ, lebo mu chcel pomôcť.
„Hanbím sa, že pijem,“ dodal pijan a načisto sa odmlčal.

Tak teda: Na zdravie! Prajem Vám len príjemné chvíle pri ochutnávaní darov prírody.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.