Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Jano z búdy

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?