Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ako sme sa plavili po Dunaji

Dunaj je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii, pramení v Swarzvaldskom lese v južnom Nemecku, sútokom zdrojníc Breg a Birdach, preteká viacerými Európskymi štátmi a ich hlavnými mestami. Tvorí rozsiahlu deltu v Rumunsku a vlieva sa do Čierneho mora.

U nás tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a Rakúskom. Preteká viacerými hlavnými mestami: Bratislavou,Viedňou aj Budapešťou.

Práve do Bratislavy „krásavice na Dunaji“ sme v polovici augusta trochu nakukli z Trnavy. Najprv sme ju chceli vidieť z výšky, tak sme všetci (aj na vozíku sme sa vmestili do výťahu) navštívili reštauráciu UFO na Moste SNP, ktorá nás zlákala aj svojim výhľadom.

Most SNP (od roku 1993 do 28. augusta 2012 Nový most) je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez Dunaj v Bratislave. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. Zvláštnou atrakciou je reštaurácia na hlavici pylónu vo výške 85 m, po rekonštrukcii od roku 2005 s názvom UFO, kedysi pod názvom Bystrica. Je spojená s vyhliadkovou plošinou, z ktorej je za dobrého počasia výhľad až do vzdialenosti 100 km. Vedie k nej výťah vo východnom pilieri mosta, zatiaľ čo v západnom pilieri je umiestnené núdzové schodisko so 430 schodmi. UFO je považované za jednu z dominánt mesta a vyhľadávaným cieľom domácich i zahraničných turistov, pričom ročne ho navštívi 200-tisíc návštevníkov.

Keďže sa nám „trafil“ akurát upršaný deň, tak sme výhľad obetovali a schovali sa do reštaurácie. Iba naša členka Lýdia so svojim manželom a vnúčatami sa rozhodli pre vyhliadkovú plošinu s ďalekohľadom. My ostatní sme sa kochali z vnútra. Aj odtiaľ bol celkom dobrý výhľad na Dunaj. Mali sme všetko ako na dlani, mosty cez Dunaj - Starý, Prístavný, Apollo most, Lafranconi - tak sme hádali ktorý je ktorý.

Potom sme mali naplánovanú plavbu loďou po Dunaji, ale s dažďom sme nerátali. Aj „lodivod“ nám volal, či akciu pre zlé počasie neodložíme. Rozhodli sme sa, že aspoň nájdeme nástupište, aby sme sa tam v budúcnosti ľahšie dostali. A čo sa nestalo. Kým sme hľadali Vlčie hrdlo a miesto, kde loď kotvila, tak prestalo pršať a v pohode sme mohli nastúpiť. Teda o pohode nemôže byť ani reči, lebo bezbariérový prístup na loď - resp. väčší čln, sa zmenil na kopu drevených paliet a železnej rampy, kde boli potrební dvaja silní chlapi, aby nás - vozičkárov naložili. Ale našťastie sme takých mali. Týmto ďakujem pánom asistentom Haladovi a Kuracinovi a Kocmanovi za svalnaté ruky.

Prehliadka Bratislavy výletnou loďkou sa mohla začať. Počasie sa umúdrilo, spoza mrakov vykuklo slnko, dokonca sme mohli vidieť aj dúhu. Dunajský vietor vo vlasoch nám vynahradil všetky „príkoria“, čo sme zažili. Potom sme sa už len dívali a snažili sa rozpoznať: Bratislavský hrad, SND, Euroveu, Univerzitu Komenského, Modrý kostolík, Galériu Danubiana atď. Sľubované, že Bratislava je najkrajšia z hladiny Dunaja, sa naplnilo. Ešte aj za hradom zapadajúce slnko, odrážajúce sa na hladine, nám ponúklo nádherne gýčový záber.

Hrad Devín som síce nevidela, na to bola táto plavba prikrátka, preto by som si to niekedy zopakovala. Rada by som videla, ako sa rieka Morava vlieva do Dunaja, to musí byť tiež pekné. Experti hlásili, že hladina Dunaja, ale aj ostatných riek ako Labe, Vltava, Rýn je nebezpečne nízka kvôli suchu.

Po pristátí prišli opäť na rad silné ruky našich námorníkov, aby sme sa dostali na breh. Myslím, že to bol pekný výlet aj napriek počasiu, ktoré nás chvíľami strašilo, aj napriek tomu, že sme horko ťažko našli prístav, napriek ťažkostiam s vozíkmi (ešte dobre, že sme boli len dve). Ostatní boli chodiaci alebo úplne zdraví. Naša zostava nakoniec „zakotvila“ v bufete Relax, kde sme čapovanou kofolou oslávili šťastný návrat na pevninu.

Beáta Porubčanská, Klub SM Trnava