Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Vianočné PREČO!?

Prečo ozdobujeme stromček?

vianocny-stromcekPre odpoveď na otázku, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, siahli bádatelia hlbšie do histórie. Z raných čias kresťanstva, keď si nová viera hľadala miesto v srdciach a mysliach pohanov, pochádza legenda o obetnej slávnosti.

Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu mladého muža. Na udalosti bol prítomný aj kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Pripomenul, že narodenie Ježiša je najvzácnejší dar Božského otca všetkým ľuďom na zemi. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.

Iná legenda zas hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne. Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, a vtedy sa vraj zrodila tradícia...

Ale už starí Rimania si napríklad počas osláv zimného slnovratu zdobili svoje domovy vavrínovými vetvičkami a príslušníci severských národov si borovicovými konárikmi chránili príbytky pred zlými duchmi. Pri stromoch sa odohrávali aj keltské rituály a starí Germáni oslavovali zdobením stromov svojich bohov počas zimného slnovratu.

Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém, približne z roku 1570 a sú zapísané v mestskej kronike. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností, v 18. storočí prekročili hranice Nemecka a rozšírili sa do celého sveta. Pre zaujímavosť - v roku 1812 sa napr. spomína prvý stromček v Prahe, o 4 roky neskôr vo Viedni a v Bratislave ho prvý raz vztýčili v roku 1896 pred mestským divadlom.

Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne aj perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky...

Vianočný stromček prešiel dlhou históriou, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc.

Prečo staviame betlehemy?

betlehem

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil prvé jasle v jaskyni na vrchu kopca pri dedinke Greccio. Obišiel domy a gazdovstvá, aby si dohodol a mohol pripraviť všetko, čo na to potreboval a ľuďom oznámil, aby 24. decembra večer prišli k jaskyni. Dedinčania síce nechápali, no zvedavosť ich premohla a prišli. To, čo v jaskyni uvideli a zažili, im vyrazilo dych. V jasličkách na slame ležalo bábätko, nad ním sa skláňali muž so ženou, ktorí stvárňovali Jozefa a Máriu, vedľa stáli zvieratá. No a pri tomto živom obraze, ktorý na ľudí mimoriadne zapôsobil, sa konala štedrovečerná svätá omša. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. V 18. storočí rakúsky cisár Jozefa II. svojim nariadením na území ríše stavanie a vystavovanie betlehemov v kostoloch zakázal, pretože sa mu to zdalo nedôstojné. Panovník tým však nič nedosiahol, zákaz sa nedodržiaval a paradoxne podporil vznik ľudovej tvorby. Z kostolov sa tak tradícia jasličiek postupne začala šíriť aj do domácností, až sa jasličky stali samozrejmou súčasťou vianočných sviatkov, a to nielen vo forme živých obrazov, ale aj v neživej podobe.

Prečo spievame pieseň Tichá noc a koledy?

Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov a národnosti. U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov v období Vianoc. Bohatú tradíciu majú u Slovákov, Čechov, Ukrajincov, Rusov a Bulharov. Keďže Vianoce sú slávené v rôznych štátoch sveta, najznámejšie vianočné koledy a piesne boli prekladané do jazykov mimo svojho originálu.

Medzi takúto najznámejšiu skladbu patrí Tichá noc, svätá noc, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818 a jej autormi sú Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber. Prvý raz zaznela na polnočnej omši v rakúskom Oberndorfe. V tejto súvislosti sa často traduje príbeh, podľa ktorého sa im v tamojšom Kostole sv. Mikuláša stala pred Vianocami nemilá vec - myši prehrýzli mechy organu a slávnostná liturgia, ktorá sa nedala slúžiť bez hudby, tak bola ohrozená. Mohr sa preto narýchlo rozhodol napísať text slávnostnej skladby, ktorá by sa dala zaspievať iba s gitarovým sprievodom a požiadal svojho priateľa Grubera, aby mu text zhudobnil.

Počas Vianoc ju dnes spievajú ľudia na všetkých kontinentoch a dokonca bola vyhlásená za "najkrajšiu vianočnú pieseň sveta".

koledy
vľavo Franz Xaver Gruber, vpravo Joseph Mohr

Nech už sa veci okolo nášho „vianočného prečo?“ udiali presne takto či podobne, želáme Vám, aby ste aj v tejto modernej dobe vedeli zachovávať a prežívať vianočné tradície Vašej rodiny v zdraví, radosti a láske v kruhu najbližších... Redakcia časopisu Nádej

Zdroj: internet
BK