Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ako sme na Zemplínskej Šírave tvorili

Školenie u mnohých vzbudzuje nechuť sa zúčastniť a presne tak som to pociťovala aj ja. Možnosť výhovorky ale u mňa neexistuje, tak sme sa zbalili a 19. septembra sme nabrali smer východ, čiže Michalovce - Zemplínska Šírava.

Privítanie s priateľmi - spolubojovníkmi bolo za krásneho počasia srdečné a tak som sa potešila, že keď už nič iné, tak aspoň to nesklamalo. Pri registrácii sme dostali aj program, ktorý nás čakal nasledujúce dni. Pri jeho čítaní som sa teda nesmierne potešila. Pýtate sa čomu? Nás predsedov školiť nebudú. No hurááá. Ako som sa ja tešila... už má netrápila ani nepohodlná posteľ, ani nič.

Po večeri sme šli na spoločné posedenie do kongresovej sály a to bol štart našej rekondície a školenia hospodárov. Ak ste zvedaví, čo nasledovalo, tak vám prezradím, že sme sa naučili batikovať a maľovať na hodváb a teda tú snahu a radosť z vydareného diela, tak to sa tak často nevidí. Každý sa snažil, veď sme mali zabezpečenú veľmi milú lektorku, všetok potrebný materiál a taká radosť z tvorenia niečoho nového je teda neopísateľná. Ďalší deň sme mramorovali polystyrénové gule a srdiečka. Krásne, krásne, krásne. Stačí? Powertex bolo ďalšie slovo, ktoré mnohí počuli prvý krát. Tvorili sme pomocou tejto techniky a s úžasom sledovali,že aj tí, čo si mysleli, že sú ľaví a nikdy nič nevytvoria, sa teda riadne mýlili. Každý jeden z nás utvoril niečo krásne, neopakovateľné a jedinečné a s radosťou sme si to mohli vziať domov. Medzi tým, teda v piatok, sme mali spoločné posedenie v jedálni, kde pre nás krásne prestreli, mali sme pohostenie a aj hudba bola pre tých, čo sa im chcelo, alebo vládali tancovať.

Tento rekondičný pobyt spojený so školením, ale iba hospodárov, sa vydaril a mňa osobne nadmieru uspokojil a prekvapil zároveň, pretože toľko nového, čo sme sa naučili, to sa dá asi ťažko zopakovať. Ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto podieľali, hlavne našej prezidentke, pretože to asi vymyslela ona.

Ešte raz veľké ďakujem všetkým...

Ivana Gažová, Klub SM Lučenec