Rybie pochúťky a čo k tomu patrí....
Už sa stalo tradíciou, že sa v júli stretneme na rybníkoch v Považskej Teplej. Člen rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, pán Štefan Chudý, nám sprostredkoval zapožičanie priestorov. Kuchyne a chatky, kde sme sa „usalašili“ na celý deň. A bol to pre nás aj deň sviatočný, pretože medzi nás zavítala i prezidentka SZSM pani Jarka Fajnorová aj s manželom. Pravdu povediac, neviem čo bolo väčším lákadlom pre nás – či naši hostia a či chystané pochúťky? Veď nás bolo spolu viac ako dvadsať!
Už zrána o deviatej sme sa schádzali a pripravovali dobroty. Dievčatá aj s pani prezidentkou, veru sa Jarka nedala zahanbiť a rúčo priložila ruku k dielu, natierali chlebík so „šmalcom“ a posýpali ho nadrobno nasekanou cibuľkou. To ako na uvítanie, Slovenský hamburger. S viacúčelovou masťou: na premazanie čreva aj papule. Vytiahli sa zákusky, Jarkin Karol zase varenú kukuricu. Odkiaľsi sa vyčarovali fľašky s minerálnou vodou a vínkom. Bielym i červeným. Pálené nešlo na odbyt, lebo, ako ináč, bol krásny a horúci letný deň. A nikomu by nesvedčalo mať pod čapicou viac ako sa patrí... Kolorit dotvorila aj harmonika a pesničky z Papradna, ktoré snovali Barborka Strašíková s priateľom...
Zatiaľ sa v kuchyni smažili ryby. Len tak obalené v múke ako „závarka“ do halászlé. Každá porcia polievky mala takýto kus mäsa. To preto, aby bolo do čoho zahryznúť.
Mrenka a pleskáče už boli obvarené doma a zbavené kostí. Urýchlilo to varenie v prírode. A takto usporený čas poslúžil na klubovú činnosť – intenzívne kvákanie. To sa na chvíľu prerušilo pri podávanej rybej polievke. Bola chutná a vzácna, lebo málokto doma takto varieva ryby. Ušlo sa aj do zaváracích pohárov – aby doma nezávideli a boli prítomní nášho stola...
To však nebolo všetko. Moja pani doma upiekla navyše 5 kg makrel. Dva veľké plechy to boli. A padli za vlasť tak ako halászlé. Po týchto pochúťkach ostali mastné prsty, ktoré sa ešte dlho oblizovali.
Poniektorí sa náhlili domov, aby stihli vlak o pol štvrtej. Ale vlak išiel aj neskôr, takže sme ukončili stretnutie o šiestej večer. Bol to taký krásny deň, že Majka Krajná pri rozlúčke povedala: „Oplatilo sa ujsť z kúpeľov a prísť na takéto posedenie klubu v prírode. Dúfam, že nebude posledné!“ A to už dievčence kuli plány na opekačku na chate u nášho priateľa pána Mirka Masláka na Lazoch pod Makytou. Ale o tom až neskôr!
Moje veľké ďakujem patrí Jarke a Karolovi Fajnorovcom, ktorí merali dlhú cestu za nami. Škoda, že ich povinnosti odviali ešte pred ukončením akcie. Mal som plány ukázať im dva Slovenské unikáty vzdialené od rybníkov čo oči uvidia. Najužšiu cestnú úžinu na Slovensku - kaňon v Manínskej tiesňave. Ak sa chcelo vozom cezeň prejsť, bolo ho treba rozobrať. A druhý div, najväčší skalný jaskynný previs na Slovensku – v Kosteleckej úžine, ktorá naväzuje na tú Maninskú. Tak snáď nabudúce.
Tiež vďaka patrí i všetkým organizátorom, najmä manželom Chudým, ďalej tiež účastníkom stretnutia, ktorí vytvorili takúto krásnu atmosféru.
MUDr. Branislav Brežný
