Vytlačiť
Návštevy: 1501

Výber zo zbierky: Nech je dovolené povedať

Priateľom

Vďaka Vám priateľom zo životných ciest,
čo ste mi pomohli svoj údel si niesť.
Vďaka Vám za radu a dobré slovo.
Šťastie už pri Vás mám a nie je len - bolo.
Ste Tí, čo bez obáv, podali dlane.
Kto trápi sa nešťastím, schová sa za ne.
Vďaka Vám priatelia za dobré slovo,
v šťastí i nešťastí už nik nie je sólo.

Láska

Najprv sme mali lásku
Potom slovo
Z neho hlásky
Po rozklade samohlásky, spoluhlásky ....
Na koniec nám z nej nezostalo nič . .

Odchádzaš

V očiach máš zrazu kvapôčky rosy
Sneh teraz páli, kráčaš ním bosý
Cítiš sa pevný sta žulová skala
V srdci máš krehkosť, čo láska ti dala
Láska Ta prepadla - miluješ ženu
Si sám, a hlavou Ti spomienky stenú . . .
Noc bledne
odchádzaš . . .

Poznanie

Chceš vybrať iskry z plameňa
a vedieť čo to znamená,
keď plačeš slzy z kameňa
a nie je možná zámena.
Keď chytáš vodu do dlaní
a chceš oheň z nej.
Keď zloba viac neporaní,
len pozmení si dej.
Potom niekto otvorí a nájdeš čo si chcel
Svoje sny si premeníš, veď k poznaniu si spel.
Viac sa neobzri
Ten posledný tanec - krátky sen
Ním všetko sa končí - dobre viem
Prichádza koniec krátkej hry
Odídem, viac sa neobzri . .
Posledný tanec, hudba znie
Kto viacej stratil - nepovie . . .
Jeden deň
Po dlhom tichu opäť hráš Schopina
Končí deň, svetlo zhasína
Láska odišla - posledný pohľad, pár slov
Hráš na piane valčíky, čo zostanú bez tancov

Dážď

Otvoril dvere
pokrútil smutne hlavou
Pomaly schádzal po schodoch
Vyšiel na trávnik
Bezradne hľadel na oblohu,
lebo nebo plakalo
On nemohol
a tak otvoril dáždnik ...
Pútnik
Kráčaš na kraj sveta
Si vyhnancom raja,
tí nezmôžu veľa
ak pomsta ich spája
V poznaní tmy a bázne
na kraji sveta zneli kázne
I posledný prináša k peklu raj
a prvý ti povie - pravdu taj
Poslednú spásu dá Ti diabol
čo pri Tebe v raji stál, priadol
A modlitba padá v prázdne noci,
čo spasiť Ta môže, je v Božej moci

Maličký

Podaj mi rúčku,
nech nájdeme skrýš,
kde strašidlá nie sú
a ty sladko spíš
Kde deti sa smejú
a nepočuť pľac
Kde lásku a vieru
v dobro chceš mať
Preto podaj mi rúčku
a so mnou poď
Do knižky pre rozprávku
a po šťastia loď.
Maličká princezná
Jemne chladivá jeseň a hravý vetrík
ti z brezy lístok doniesol.
Držíš ho v rúčkach, v očkách nemý úžas -
- čo to len prišlo za Tebou.
Veď toľko lístkov na tráve leží a tento?
Tak ho hladíš prstíkom, poláskaš pohľadom.
Zdvihneš rúčku, fúkneš na lístok a povieš –
- za ostatnými let...

Tvoj úsmev

Stačí len pár slov a úsmev, ktorý v tvári máš.
Každý ta má rád, vieš to, si náš.
Nie si vždy anjel, nie vždy budeš malý.
Navždy to platí, máme ta radi.

Cena za modrosť očí

Obloha mala dnes farbu Tvojich oči
Bola zrazu fialovo tmavomodrá
Bola sta Ty - plná dobra
a tichá, pokojná
Mala farbu, ktorú si mal v očiach Ty
Draho si ju zaplatil Veď patrila oblohe, patrila nebu,
Tak si ju vzala, ukradla s Tebou
Dívaš sa z oblohy len farbou očí
Pri pohľade hore mne hlava sa točí,
že posielaš znamenie len pre mňa - viem
Tak vrát farbu oblohe a príď dolu spať
Farba patrila oblohe, tak Teba dala nebu
Vrát sa pre lásku, nech smútku viac niet . . .
Dnes ešte nie

Zavri si oči,

nepočúvaj,
kľudne chod ďalej.

Veď to iba
vraždia,
ničia,
nevinných.
Len choď -
- veď Teba sa to
ešte netýka.

Aspoň nie dnes . . .