„Najviac objednávok dostávam na jar – veď kto by si nechcel na Veľkú noc dať veľkonočné vajíčka so pekného pleteného košíka.“

Vôňa kukuričného šúpolia

Už dlhší čas sledujem jednu lódžiu na Petofiho ulici v Nových Zámkoch. Na prádelných šnúrach je uložených osem plných vriec kukuričného šúpolia. Vedľa nich sú uložené tmavohnedé drevené rámy, dávno používané to pracovné prostriedky, ako keby tu v centre mesta bol zriadený fliačik múzea ľudovoumeleckej tvorby.

V byte na prvom poschodí, v kuchyni – dielni v záplave vône čerstvo namočeného kukuričného šúpolia ma víta pani domáca, Veronika Supeková.

Moja hostiteľka tento rok oslávila šesťdesiate narodeniny. Detstvo prežila v Nesvadoch, kde sa od svojej mamy vyučila remeslu výroby výrobkov z kukuričného šúpolia. Vtedy to robila z núdze, pre zárobok, ale dnes to robí ako záľubu.

Ozdoby tvorené v očakávaní Veľkej noci

„Hotové výrobky od nás skupovali. Pamätám sa, omnoho viac som sa venovala jednému košíku, než ostatní. Moja práca sa mi zdala vyhovujúca vtedy, keď sila pletenia, konštrukcia košíka, jeho pružnosť a trvácnosť boli dokonalé. Tieto kritériá dodržiavam do dnes!“ tvrdí Veronika, ktorá si zadovážila kukuričné šúpolie dobrodružným spôsobom. „ Tohto roku sa nám darilo. Najprv sme zbierali šúpolie v Kolte, potom za podpory jedného známeho v Zemnom. Jeden z majiteľov práve nebol doma, keď susedia s kombajnom zožali úrodu kukurice a preto musel kukuricu zbierať ručne. Na naše veľké šťastie! Veď z kukurice zožatej kombajnom by sme nevedeli použiť šúpolie. Takto sme sa dostali k šúpoliu uloženému pod fóliou.“ porozprávala nám oduševnene, popri čom navzdory svojmu veku medzi prstami šikovne a usilovne pradie tenké prúžky kukuričného šúpolia.

Prezradí nám, že objednávky od známych a priateľov dostáva väčšinou na jar. Veď kto by nechcel vložiť maľované veľkonočné vajíčka do prúteného košíka alebo uložiť do neho cukrovinky pre polievačov. Pri tejto príležitosti gazdinky navodia slávnostnú atmosféru obrúskami vyrobenými z kukuričného šúpolia. Výrobkyňa zachovávajúca ľudovoumelecké tradície s úsmevom spomína, že maliar, ktorý jej maľoval kuchyňu, pýtal za odplatu pletenú ozdobu svojich sklenených pohárov z kukuričného šúpolia. Rada vyhovela jeho žiadosti. Rada tvorí podložky pod poháre a nádoby, štvorcové a kruhové košíky a nástenné ozdoby. „ Na žiadosť mojej dcéry, vnučky aj susedky som vyrobila aj pekné kabelky, ktoré sa dajú nosiť cez rameno“ – predkladá mi s pýchou svoje výrobky. Nezabudla na pletenie košíkov, ktoré ju naučila jej mama, vyrábala ich v rôznych rozmeroch.

Pletenie šúpolia je utišujúcim prostriedkom bolesti

„Pravda, len vtedy, keď mi to moje zdravie dovolí“ – dodáva smutne, pretože jej úsmev na chvíľu zatienila spomienka na vážnu chorobu, ktorá ju postretla pred rokmi. Veronika totiž trpí chorobou sclerosis multiplex. Jej organizmus totiž produkuje také látky, ktoré poškodzujú imunitu jej nervovej sústavy. Táto choroba sa prejavuje nedostatkom imunity organizmu a v súčasnosti lekári dokážu dosiahnuť len zmiernenie týchto prejavov bolestí, vyvolávaných touto chorobou. Aj v tejto chvíli má pľuzgiere ne nohách, ledva môže chodiť. Sú obdobia, keď pre veľké bolesti nemôže ani vstať z postele. V spálni nám ukáže svoje výšivky a zároveň tiež invalidný vozík. ktorý je tu pre prípad, keď nemá silu chodiť sama. Veronika je viackrát ročne liečená v nemocnici alebo v kúpeľoch. Takto získala do daru veľa priateľova dobrých známych, kde strávila týždne a mesiace. Tým pádom ju poznajú aj v Čechách a vážia si jej prácu.
„Nie každý považoval za nutné naučiť sa umeniu remesiel starých čias.“

Vnúčence Dávid a Veronika to tiež skúšajú s pletením šúpolia. Nielen Veronikine vnúčence, ale aj deti navštevujúce Regionálne vzdelávacie centrum si môžu osvojiť tajomstvá pletenia šúpolia pri príležitosti zimných a jarných akcií pod vedením zručnej majsterky. „Žiaľ, nie každý si považuje za výsadu osvojiť si zručnosť starých remesiel. Pri tom ich rodičia a starý rodičia pracovali v ich rodnom obydlí a ani nevedia podať ďalším generáciám svoje tradície. Možno, keby boli donútení ako ja v mojom mladom veku, cenili by si viac tieto pekné tradície“ – uvažuje Veronika

Natiahne mokré šúpolie pomedzi klince na drevenom ráme a šikovne ho upraví ihlicami, prispôsobenými na tento úkon. Je radosť hľadieť na jej prácu, pretože v tomto momente zabúda na svoju chorobu. Týmito pletenými zázrakmi si denne zmierňuje bolesť a zaháňa nimi chmúrne myšlienky. V očakávaní Veľkonočných sviatkov – sviatkov jari – si v mnohých domácnostiach spomenú na zručnú umelkyňu, čerpajúcu z krás a tradícií nesvadskej ľudovoumeleckej tvorby.

Ildikó Szaz
novinárka

Tvorba

10_v.jpg11_v.jpg12_v.jpg13_v.jpg14_v.jpg7_v.jpg15_v.jpg9_v.jpg16_v.jpg8_v.jpg4_v.jpg

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.