Vytlačiť
Návštevy: 2943

Milí čitatelia,

Volám sa Darina Krajčovičová. Som esemkárka. Jedna z vás. Keď ma táto zákerná choroba, akou je sclerosis multiplex pred pätnástimi rokmi vytrhla z víru pracovného tempa, nevedela som čo so sebou. Keďže moje tri deti boli vtedy malé, začala som písať pre ne básničky, lebo deti sú vďační poslucháči a úprimní kritici.

Teraz, po rokoch som básničky oprášila a čítala vnúčikovi Maťkovi. Ten prejavil o ne veľký záujem, a preto milí čitatelia sa chcem o ne s vami podeliť. Možno máte doma i vy vďačných poslucháčov a úprimných kritikov.

Kamarátka kniha

Rada skáčem, rada sa hrám,
i píšem a počítam.
Ale najradšej si peknú
knižku prečítam.

Nemám rada, keď kdesi v kúte
zatúlaná smutná je,
ale keď v náručí žiaka
či žiačky,
veselo sa raduje.

Hádanka

Telíčko mám valcové,
nohy nemám, veru nie.

Miesto rúk mám chobot,
no neni som ja robot.

Čo som? Kto som? Nepoviem.
No čo vidím všetko zjem.

I prachu som ja veľký žráč,
lebo ja som ...
      /vysávač/

Hádanka

Kríček som ja zelený,
v lete, ba aj v jeseni.

Len v zime si lístie odkladám,
bo na spánok sa ukladám.

No a na jar uhádnite
v čom ma deti uvidíte?

Odejem si zlatý plášť,
bo sa volám ...
      /Zlatý dážď/

Hádanka

Tik – tak, tik – tak, tikajú.

Tik – tak, tik – tak, presný čas udajú.

Tik – tak, tik –tak, tikajú v kuchyni,

lebo sú to ...
      /hodiny/

Hádanka

Šijem cik – cak sem a ta,
hotová je záplata.
Som štíhla, lebo ja som ...
      /ihla/

Hádanka

Hlavička som guľatá,
sukničky mám zo zlata.
Keď ma niekto zočí,
sĺz má plné oči.
      /cibuľa/

Hádanka

Čiapočku mám zelenkastú rohatú,
hlavičku zas červenkastú guľatú.
Červená som balalajka,
ja som veru ...
      /paradajka/

D ú h a

Leje dáždik, leje,
slniečko sa smeje.

Juju – juju – júha,
vyskočila dúha.

Všetkým sa zapáčila,
bo farbami sa ovenčila.

Veverička

Každá veverička,
oriešky ľúbi od malička.
Je to veľká fiškuska,
oriešky hneď vylúska.

Prváci

Deti sme my, človiečkovia,
maličkí sme prváčkovia.

Prišli sme my do školičky,
bez otecka, bez mamičky.

Chceme sa my učiť,
rozumček si cvičiť.

Čítať, písať, počítať,
básničku si prečítať.

A koncom roku mami,
vieme to už sami.

Môj brat

Môj brat?
Šiestak je.
Hotové to trápenie.

Ráno vstávať?
Nie a nie.
Desiatu zas,
zje aj mne.

Do školy má skratku.
Cestu pozná krátku.

No po vyučovaní zas,
zastane mu čas.

Domov ide okľukou,
tašku školskú pod rukou.

Aj doma si čas kráti.
Vždy on niečo vyparatí.

Keď otcova motorka už hučí,
tak sa rýchlo učí.

Pomáha on mamičke,
oteckovi, sestričke.

Môj brat?
Šiestak je.
Hotové to trápenie.

Je to šibal!
Reku,
Ako každý chalan,
v mladom jeho veku.

Strážca

Raz môj veľký bratríček
priniesol domov balíček.
Bol v ňom psíček malý,
všetci sa s ním radi hrali.

Psíček rastie – íha.
Ušiskami strihá.
Chvostom vrtí.
Kosť mu chutí.
Zuby cerí,
Spoza dverí.

Neni to už psíček malý,
čo sme sa s ním radi hrali.
Je to veľký strážny psisko,
ten náš verný vlčiačisko

Ochráni nás vždy on rád.
Je náš verný kamarát.

Boľavý zub

Naša Karolínka mladá,
cukríky má rada.

Teraz plače preveľa,
že má v zube bacila.

Plače až sa zvŕta,
že jej v zube vŕta.

Naša Karolínka mladá,
zdravý zub by rada.

Ráno, večer čistí chrup.
Cukríky už nedá popod zub.

Berie kefku i zubnej pasty,
bacilovi pretrie kosti.

A potom Karolínka,
potichu sa chechce.

Bacilovi zúbky vŕtať,
už sa viacej nechce.

Malý futbalista

Malý Maťko na meniny,
dostal futbal od maminy.

Všetci chlapci sa s ním hrajú,
góly len tak rozdávajú.

Keď tu zrazu cup a hop,
skočil futbal na oblok.

A z obloka po trávniku,
rovno k chlapcom v žltom triku.

Potom zasa popri kríku.
Bolo že to veľa kriku.

Veselé bolo to šantenie
až začalo stmievanie.

Všetky deti išli spať,
len Maťko sa chcel s loptou hrať.

Bol to ozaj veľký gól,
keď ho spánok premohol.

Premeny roka

Sneží sniežik sneží,
vôkol zima tíško beží.
December, január, február,
plynú tíško pri mne.
To sú mesiace tri zimné.

Marec, apríl, máj,
to už je tu jar.
Vtedy vetrík veselo si fúka,
po lúkach i dedkovi do klobúka.

V júni, júli v auguste,
keď slniečko vyskočí,
srdiečko mi podskočí.

Hreje ono hreje,
veselo sa smeje.
A to všetko preto,
lebo je tu leto.

September, október, november,
úrody je zber.
Slniečko už zachádza,
lebo jeseň prichádza.

To už vtedy prší jasne,
všetko je to také krásne.

Zima, jar, leto, jeseň,
všetko je to ako pieseň.

V zime, na jar, v lete v jeseni,
sú to všetko krásne premeny.

U nás doma

Náš tatičko fúzatý,
vždy býva usmiaty.

Hrá sa s nami – zabáva,
rozprávku nám rozpráva.

Mamička zas pečie, varí,
maškrtku vždy dáku spraví.

Len čo všetko zmlsáme,
Do kúpeľne klusáme.

Veď hygiena musí byť,
keď my chceme zdravo žiť.

A tu zrazu čujte deti,
sladký sníček ku nám letí.

Poďme rýchlo zavrieť očká,
čaká nás už postieľočka.

Mamička nás pobozká,
na noštek aj na očká.

Tatičko zas pozakrýva,
bo sníček sa nám sladký sníva.

Rybolov

Ráno sme my skoro vstali
a udice nachystali.

Zobrali sme návnadu
a sadli si na Ladu.

Už auto s nami frčí,
udica nám z kufra trčí.

Pri vode sme zastavili,
náčinie si rozložili.

Upevnili sme červíka
a čakali na kapríka.

Sem – tam aj blíž priplával,
ale hneď zas odplával

Plával stále zas a zas
a nám tíško plynul čas.

Keď doba to už bola pridlhoká,
odišli sme bez kapríka.

Kapor zato v pohode,
spravil salto vo vode.

Biele zlato

Sem sa Peťo!
Sem sa Maťo!

Ide Tatra,
vezie zlato.

Zlato biele,
bielulinké.
Sladučké je,
sladulinké.

V trnavskom tom
cukrovari,
tam sa z neho
cukor spraví.

A tu Peťo.
A tu Maťo.
Čože je to?
Čože je to?

Je to predsa
buľvová,
sladká repa
cukrová.

Novina

Už ste deti počuli?
Tučniaci našli tucet korčulí.

Chceli ich vyskúšať,
tak hľadali pevný ľad.

Išli oni išli,
až na Antarktídu prišli.

Tam je ľadu dosti,
korčuľovať sa môžu do sýtosti.

Vymýšľali vždy nové zostavy
až na Antarktíde zostali.

Váh

Váh je rieka dlhoká,
tečie ona z ďaleka.

Tam na tej rieke,
dnes je to v móde,
plávajú aj lode.

Tu sa čajky vznášajú.
Tam labutiam deti
potravu dávajú.

Tam zas plávajú
zdatní junáci.
Ba veru hej!
Veď sú to vodáci.

Tam sa s mostom stretne.
Tu zas priehrada ju pretne.
Na jej púti krajinou,
vždy ju niečo stretne.

Váh je rieka dlhoká,
tečie ona z ďaleka.

Zakáľačka

Kviki, kviki, kvik.
Máme prasiatko ako nik.

Čo mu dáme všetko zje.
Aspoň pekne priberie.
Keď šunky má už súce – hej!
Otec povie o šiestej!

Keď odbije hodina šiesta,
rodina zaujme svoje miesta.

Každí má hneď sto chutí,
bo zakáľačka veľmi chutí.

Jaternice, klobásy,
slanina krájaná na pásy.

Všetko my spracujeme.
Ešte aj škvarky zjeme.

A potom zakrátko,
v chlieviku je nové prasiatko.

Prázdniny

Zvonec zvoní – cŕn,
beží detí ako zŕn.

Bežia oni ku mamine,
rozpŕchnu sa po krajine.

Objavovať krásy vlasti,
rozšíriť si vedomosti.

Vyšantiť sa do sýtosti,
večer v stane zložiť kosti.

Ráno vstávať zas a zas,
veď naša vlasť je plná krás.

Rekondícia v Číži

Bol to veru dobrý nápad
Na rekondícii v Číži svaly napať.

I keď sme z cesty unavení,
nejeden to vraví.
Išli sme sem v presvedčení,
že procedúra to spraví.

Deň za dňom sa dobre žil,
niekto i barlu odložil.
S jogou sme sa spriatelili,
jodovú vodu často pili.

Spolu sme sa pobavili,
navzájom si poradili.
Koniec rekondície sa rýchlo blíži.
Dovidenia zas niekedy v Číži.

      /Darina Krajčovičová/